Každý má právo na ochranu osobnosti, života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na súkromie garantuje fyzickej osobe rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným.
Je nesporné, že skutočnosti zo súkromného života môžu byť okrem iného zaznamenané aj na obrazových záznamoch, pričom do tejto skupiny sa zaraďujú aj fotografie. Na fotografiách môžu byť rovnako znázornené rôzne prejavy osobnej povahy.
Vo vzťahu k vyhotovovaniu fotografií a zákonným limitom ich vyhotovovania predstavuje jadro právnej úpravy ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Kdy je vyžadován souhlas s fotografováním?
Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež platí, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zásadou v tejto právnej oblasti je, že na to, aby mohol niekto vyhotoviť fotografiu inej osoby alebo ju použiť, potrebuje jej súhlas. V této souvislosti nelze nechat bez povšimnutí fakt, že Občanský zákoník výslovně rozlišuje mezi vyhotovením fotografie a jejím použitím. Teda, ak niekto napr. aj dá súhlas na vyhotovenie svojej fotografie, nemožno z toho vyvodzovať aj súhlas s jej použitím.
Rovnako sa môže stať, že fotografiu si vyhotoví napr. Niekto si odfotografuje na dovolenke pamiatku, či miesto a v zábere sa ocitne aj iná osoba. Fyzická osoba, ktorá bola zaznamená na fotografii inej osoby (a to hoci k tomuto výsledku úmysel fotografa vôbec nesmeroval a zámerom fotografa bolo len odfotografovať kultúrnu pamiatku) takým spôsobom, že je možná identifikácia jej totožnosti, má právo požadovať, aby fotograf takúto fotografiu vymazal, resp.
Ako sme totiž uviedli pri predchádzajúcich odpovediach, ak nejde o jeden z prípadov, pri ktorých právne predpisy explicitne ustanovujú, že je možné vyhotoviť fotografiu inej osoby aj bez jej súhlasu, vyžaduje sa súhlas tejto osoby vždy. Nie je vôbec relevantný zámer fotografa (odfotiť len pamiatku), posudzuje sa len výsledok.
Výjimky, kdy je možné fotografovat bez souhlasu
Tak ako v predchádzajúcej časti vykladané ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje prípady, kedy sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby s vyhotovením jej fotografie, tak následne ďalšie 2 odseky tohto paragrafu (t. j. § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) ustanovujú výnimky z tohto pravidla.
Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy môžu vyhotoviť alebo použiť bez privolenia fyzickej osoby, ak sa vyhotovia alebo použijú na úradné účely na základe zákona.
Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.
Prvú skupinu tvoria prípady, keď sa fotografie vyhotovujú na úradné účely na základe zákona. V týchto prípadoch rôzne osobitné právne predpisy výslovne ustanovujú pri vymedzení právomoci rôznych, najmä štátnych a správnych orgánov, ich právo vyhotovovať okrem iného aj fotografie osôb.
Ako príklad možno uviesť súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých (pri ktorých je dieťa odňaté od rodiča, ktorý ho nemá v starostlivosti a zverované rodičovi, ktorý má mať podľa súdneho rozhodnutia dieťa vo svojej osobnej starostlivosti) alebo rôzne špecifické policajné zásahy (napr. domové prehliadky, vypátranie a zaistenie osôb a pod.).
Zásah do práva na súkromie či ochranu osobnosti je v týchto prípadoch odôvodňovaný určitým špecifickým záujmom, ktorý v porovnaní so záujmom dotknutej osoby na ochrane súkromia a osobnosti prevažuje.
Druhú skupinu výnimiek zo všeobecného pravidla, podľa ktorého sa v zásade vždy na vyhotovenie fotografií, ktoré narúšajú osobnosť či súkromie fyzickej osoby predstavujú prípady, keď sa fotografia vyhotovuje na vedecké alebo umelecké účely alebo na účely spravodajstva. Aj pojem umelecký účel je nutné vykladať zužujúco. O vyhotovovanie fotografií na umelecký účel by mohlo ísť napríklad v prípade, ak by sa tieto fotografie mali použiť napr.
Zneužití intimních fotografií a právní možnosti obrany
Obvykle textovky se sexuálním podtextem, fotkami a video jsou zasílaný v rámci milostného vztahu. A mnohdy po ukončení vztahu se stávají předmětem zneužití k poškození druhé strany zveřejněním tohoto citlivého obsahu nebo výhrůžkou jeho zveřejnění.
Revenge porn neboli porno pomsta je zveřejnění sexuálních fotek a videí bez souhlasu osoby, která na nich je. Jedná se o projev kyberšikany prostřednictvím šíření dehonestujících fotografií či videí obětí. Útočníkem je obvykle bývaly partner, který se nedokázal vypořádat s rozchodem.
Za porn revenge se považuje také vyhrožování, kdy vyděrač hrozí, že pošle akty rodičům či zaměstnavateli oběti. Samotný jev zveřejnění intimních fotek jako trestný čin není sice přímo definován, ale úzce souvisí s celou řadou trestných činů.
Mezi tyto trestné činy patří:
- Šíření pornografie § 191, a v případě nezletilé obětí se jedna o dětskou pornografií § 192: Trestní zákoník č.
- Šíření podoby člověka bez svolení § 85: Občanský zákoník, č.
- Útisk § 177: Trestní zákoník č.
- Sexuální nátlak § 186: Trestní zákoník, č.
Pokud ve veřejném příspěvku fotografie a video navíc obsahují hanlivé pojmy, odkazy na profil obětí nebo dokonce její osobní informace i to je v rozporu se zákonem. Pokud se jedná o bývalé partnery / partnerky, ti obvykle vědí, kde udeřit.
Vydíraná osoba je v strašlivé situaci: má pocit, že se nemůže svěřit se svými obavami, protože musí bojovat, aby celou záležitost udržet v tajnosti. Obětí revenge porn se často domnívají, že s vyhrůžkami nemohou nic dělat. Skutečnost je však jiná a můžete zločince donutit, aby zodpověděl za svoje činy.
Vydírání kvůli nahým fotkám
Stejně jako u všech ostatních případů vydíraní, vyhrožování, atd. nic nemažte, všechno dokladujte a shromažďujte důkazy. Pokud k vyhrůžkám dochází v přímé konfrontaci můžete také celou záležitost nahrávat.
Jestli vaše fotka už koluje v síti, a chcete zjistit na jakých stránkách se nachází je jednoduchý nástroj online: vyhledávač fotek na internetu, do kterého nahrajete snímek a zjistíte na jakých webech je. Zastavit další šíření fotek: obraťte se na provozovatelé nebo majitelé serverů s žádostí odstranění obsahu. Můžete napsat na technickou podporu stránek a sociálních sítí. A jestli narazíte na stránky kde není uvedený žádný kontakt, tak majitele domény zjistíte v centrálním registru domén (dejte do vyhledávání WHOIS a vyjedou vám stránky této služby).
Zneužití a zveřejnění intimních fotek na internetu je velice citlivé a nepříjemné téma. V důsledku toho zůstávají trestné činy se sexuálním podtextem často neohlášené orgánům činnným v trestním řízení. Pamatujte na to, že máte svá práva a veškeré trestné formy jednání je třeba hubit. Oznámení o spáchaní trestního činu můžete podat na nejbližším oddělení na Policii ČR nebo na státním zastupitelství.
Jak se bránit?
Fyzická osoba má v prípade neoprávnených zásahov do jej osobnosti či súkromia podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
V prípade neoprávneného zhotovenia fotografia je preto súčasťou práv dotknutej osoby najmä právo požadovať jej neodvratné odstránenie (alebo neodvratná úprava tak, že táto osoba po úprave už na fotografii nebude zobrazená tak, že ju bude možné identifikovať - napr. rozmazaním).
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastník akcie, na ktorej bola neoprávnene vyhotovená jeho fotografia a/alebo bola následne neoprávnene použitá, má právo požadovať aj jej odstránenie, a to od osoby zasahujúcej svojim protiprávnym konaním do ochrany osobnosti účastníka akcie a jej súkromia.
Zanechat komentář