Ľudia od nepamäti vyvíjali a neustále vyvíjajú obrovskú energiu na zaistenie svojej bezpečnosti. „V inom zmysle slova by sme mohli povedať, že dejiny ľudstva sú vlastne dejinami boja za zaistenie si svojej bezpečnosti.“ Vďaka tomu ľudstvo prežilo a ďalej sa vyvíja. Bezpečnosť je stav spoločenského, prírodného, technického, technologického alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti. Inými slovami, bezpečnosť je rovnovážny stav vnútorných a vonkajších podmienok systému.
Pre zabezpečenie politického, ekonomického a kultúrneho rozvoja krajiny je najdôležitejším faktorom bezpečnosť. Bezpečnosť je jeden zo základných princípov súboru obsiahnutého v globálnom etickom kódexe cestovného ruchu (ďalej CR). Tento princíp nie je frekventovaným predmetom štúdií v kontexte CR, ale predstavuje priamy faktor ovplyvňujúci jeho rozvoj v krajine.
V súčasnosti je možné chápať bezpečnosť ako podmienku rozvoja turizmu, v globálnom merítku ako konkurenčnú výhodu. Je namieste otázka, či je svet skutočne bezpečnejší? Ako ukazujú posledné roky, bezpečnosť sveta, štátov a jednotlivcov sa zatiaľ nezvyšuje. Politici, intelektuáli i široká verejnosť si najmä po tragédii 11. septembra 2001 začali uvedomovať, že i napriek odstráneniu reálnej hrozby vojny a bezhraničného nepriateľstva medzi Východom a Západom, sa svet bezpečnejším nestal.
Vplyv bezpečnostnej situácie na rozvoj turizmu
Dôkazom sú aj štatistiky vplyvu globálneho bezpečnostného prostredia na rozvoj turizmu. Európa zaznamenala po teroristickom útoku nárast medzinárodných príjazdov len o 0,7%. Najväčšie straty mala Veľká Británia, z čoho profitovali stredomorské krajiny, najmä Turecko, Chorvátsko, Slovinsko, Španielsko, Francúzsko, Grécko a Cyprus. Španielsko v roku 2001 stratilo pozíciu druhej krajiny na svete v počte príjazdov, pod čím sa podpísala zmena štatistického vykazovania. Predstihlo ho USA.
Turizmus na americkom kontinente evidoval pokles už pred 11. septembrom, a to v dôsledku ekonomických problémov v Brazílii a Argentíne, čo ovplyvnilo aj susedné krajiny. Východná Ázia a Tichomorie prežili rok 2001 v znamení rastu turizmu o 4%, hoci do 11. septembra to bol takmer trojnásobok. Najlepšie sa darilo Číne, Hong Kongu, Malajzii a Thajsku. Afrika zaznamenala v roku 2001 rast medzinárodných príjazdov o 3%. Ide najmä o severoafrické krajiny - Tunisko a Maroko, kde prišlo do septembra medziročne až o 10, resp. 8% turistov viac. Potom však aj počet ciest do týchto krajín prudko klesol. Stredný východ pred 11. septembrom evidoval menší rast, na čom mala zásluhu najmä návštevnosť Spojených arabských emirátov (Dubaj) a Jordánska. V posledných štyroch mesiacoch však nastal prudký prepad až o 30%. V Južnej Ázii bol celkový pokles príjazdov o 6%. Po septembrových udalostiach až o celú štvrtinu. V krajinách ako Nepál či Srí Lanka hrali negatívnu rolu i miestne nepokoje.
Podľa odhadov WTO počas prvých ôsmich mesiacov 2001 počet príjazdov celosvetovo vzrástol o 3%, kým v posledných desiatich rokoch to bývalo priemerne ročne 4,3%. V ďalších štyroch mesiacoch boli výsledky doslova alarmujúce. Celosvetovo počet príjazdov klesol o 11%. Z regiónov bola najmenej postihnutá Afrika - pokles o 3,5%, Európa (o 6%) a východná Ázia/Tichomorie (o 10%). Do južnej a strednej Ameriky a južnej Ázie prišlo až o 24% a na stredný východ dokonca o 30% turistov menej.
Podľa generálneho tajomníka WTO F. Frangialliho: „September a október 2001 znamenali pre cestovný ruch katastrofu, ale december už potom nebol taký hrozný, takže štatistiky za celý štvrtý štvrťrok neodzrkadľujú až také dramatické zmeny v cestovateľských zvykoch. Mnohí turisti totiž uprednostnili domáce dovolenky pred zahraničnými.“ Dovolenkári preferovali cestovanie autom alebo vlakom pred lietadlom, destinácie bližšie k ich domovom pred zámorskými a vyberali si miesta s rodinnou pohodou, kde sa cítili bezpečnejšie. Napríklad vo Francúzsku počet pasažierov na domácich leteckých linkách v novembri klesol o 15%, zatiaľ čo v tom istom období vlaky prepravili o 9% ľudí viac.
Je potrebné podotknúť, že práve tieto negatívne okolnosti naštartovali rozvoj bezpečnostných zložiek, systémov a opatrení, ktoré v súčasnosti predstavujú relatívne vysokú úroveň ochrany. Svet je každodenne vystavovaný čoraz väčšiemu množstvu hrozieb a rizík. Aj keď niektoré hrozby a riziká pominuli, objavili a objavujú sa ďalšie, doposiaľ neznáme alebo latentné. Pribúdajú reálne hrozby a riziká nevojenského charakteru, tzv. asymetrické hrozby. V súčasnosti badať značnú eskaláciu agresivity, ktorá sa prejavuje aj nárastom terorizmu, prejavov tzv. tretej svetovej vojny, zasahujúcej najmä nevinné a neozbrojené obete. Stávajú sa nimi návštevníci inštitúcií, turisti rukojemníci drám, vinní svojou náhodnou prítomnosťou v zlom čase na zlom mieste. Terorizmus je veľmi zložitý a komplexný problém, ktorý v dnešnej dobe prerástol hranice štátov aj kontinentov. Naša krajina nemá veľa skúseností s asymetrickými hrozbami.
Integrácia SR do bezpečnostných štruktúr
Upevňovanie moci a sily štátu, vyvažovanie moci a dosiahnutie jej rovnováhy s inými štátmi, je dôležitou podmienkou a záujmom všetkých bezpečnostných aktérov pri zaisťovaní bezpečnosti krajiny. Z toho dôvodu dochádza predovšetkým u malých štátov k procesu vyvažovania moci a sily, hľadania spojencov a integrovania sa do mocenských a bezpečnostných systémov iných štátov či aliancií. Slovenská republika je svojimi historickými, kultúrnymi, politickými, geografickými, ekonomickými a inými väzbami súčasťou euroatlantického civilizačného prostredia a cíti sa spoluzodpovedná za ochranu a obranu hodnôt a záujmov tohto spoločenstva.
Členstvo v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným spôsobom zmenilo bezpečnostné postavenie Slovenska a vytvorilo nové podmienky a predpoklady na realizáciu vlastných bezpečnostných záujmov. Stalo sa jedným z aktérov rozhodovacích procesov významných medzinárodných organizácií, čím sa zvýšila miera jeho zodpovednosti aj za bezpečnosť a stabilitu vo svete. Markantný je aj získaný predpoklad rozvoja a konkurenčná výhoda v kontexte CR. Pre účastníka CR sa integrované Slovensko stáva zaujímavejšou destináciou.
Slovenská republika ako bývalá krajina východného bloku prešla v 90. rokoch 20. storočia výraznými zmenami. Najdôležitejšími z nich bolo prijatie do Organizácie spoločenstva národov (OSN), Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), politicko-ekonomickej únie európskych štátov EÚ a systému kolektívnej obrany NATO. Členstvom v EÚ a vstupom do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sa SR začlenila medzi hospodársky najvyspelejšie krajiny sveta. Ekonomická integrácia SR umožnila zapojenie SR aj do systému rozvojovej pomoci určenej pre menej rozvinuté krajiny sveta, čo sa priamo odzrkadľuje aj v CR.
Tak ako vojensko-politická aliancia členských krajín NATO, aj spoločenstvo EÚ má vlastné ambície bezpečnosti svojich členov a vlastný bezpečnostný systém. Bezpečnostné systémy aliancií sa svojou formou približujú ku konfederáciám. Zakladajú sa výlučne na medzinárodnoprávnych vzťahoch. Podľa Charty OSN je povolené uzatvárať aliancie len za účelom sebaobrany. Prínosom aliancií je posilňovanie bezpečnosti jednotlivých členských krajín na princípe rovnocennosti všetkých členov v prijímaní a poskytovaní bezpečnostných záruk. Najdôležitejším poznatkom je, že jeden aj druhý bezpečnostný systém slúži danej členskej krajine ako garant stability a poskytuje podmienky pre rozvoj v oblasti ekonomiky, vedy, školstva, kultúry a aj CR. Členstvom v spomenutých organizáciách, alianciách a úniách, vysiela SR do sveta signál, že je okrem prírodného a kultúrneho dedičstva aj bezpečná.
Integrácia SR do EÚ oficiálne začala 4. októbra 1993 podpísaním Európskej dohody o pridružení k EÚ, tzv. Asociačnej dohody. Naša krajina sa stala členským štátom Európskej únie o 11 rokov, 1. mája 2004. Zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti SR predstavuje vstup do NATO. Členstvo bolo jednou z najdôležitejších priorít všetkých vlád SR po roku 1993. Proces začal deklarovaním záujmu o pripojenie sa k euroatlantickej komunite vznikom SR z 1. januára 1993. SR sa stala členom NATO tiež o 11 rokov, 29. marca 2004. Vstupom SR do NATO sa odštartoval komplexný proces veľmi dôležitej transformácie, pomenovanej NATO 21. storočia.
Pozitíva integrácie na cestovný ruch
Vstup Slovenska do Európskej únie významne pomohol rozvoju slovenského turizmu. Okrem zvýšenia počtu zahraničných turistov sa Slovensko dostalo do pozornosti zahraničných médií. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) začala propagovať vstup Slovenska do EÚ prostredníctvom svojich marketingových aktivít už počas roka 2003. Hlavným zámerom v etape príprav vstupu do EÚ bolo dostať Slovensko do povedomia nielen ako novú prístupovú krajinu, ale aj atraktívnu destináciu turizmu, čo presadzuje doteraz.
Vstup do EÚ a s ním spojené ekonomické a legislatívne výhody a marketingové aktivity SACR prispeli k tomu, že agentúra zaznamenala v roku 2004 výrazný prílev cudzincov na Slovensko. Oproti roku 2000 sa zvýšil počet turistov z Holandska o 44%, Rakúska o 51%, Talianska o 78% a z Veľkej Británie takmer o 80%. Z pobaltských krajín súhrnne pricestovalo na Slovensko o 184,8% viac ľudí, z Francúzska a Škandinávie o vyše 200%. SACR vstup Slovenska do EÚ komunikovala aj na medzinárodných veľtrhoch a výstavách CR a pripravila infocesty pre zahraničných novinárov a touroperátorov. Zapojila sa aj do medzinárodných projektov. S ďalšími deviatimi centrálami CR z pristupujúcich krajín sa v roku 2003 podieľala na dvojročnom projekte Entdecken Sie Europa. Projekt v roku 2004 vyvrcholil prezentáciou počas najväčšej výstavy CR CMT Stuttgart za účasti 200.000 ľudí.
Ďalšie možnosti rozvoja turizmu priniesol vstup Slovenska do schengenského priestoru, ktorý odstránil administratívne bariéry spojené s vybavovaním samostatných víz pre vstup na Slovensko. SACR komunikovala tieto zmeny najmä na zámorských a vzdialených trhoch.
V regióne pribudli nové atrakcie, ktoré návštevníkom priblíži jedinečným spôsobom život a zábavu v období stredoveku. Prostredníctvom série interaktívnych prvkov sa návštevníci prenesú v čase a zažijú historické hry, ktoré sa objavovali na významných podujatiach, jarmokoch či oslavách v stredovekých mestách a na hradoch. Predmetom projektu bolo vytvorenie replík historických exteriérových hier. Výberom prvkov sa realizátori inšpirovali na tematických podujatiach v okolitých krajinách, ktoré navštívili vďaka spolupráci so záujmovými historickými združeniami a spolkami. Vytvorenie replík a ich finálny vzhľad realizoval miestny majster ľudovej umeleckej tvorby Ladislav Hedvigy. Návštevníci si tieto hry a hracie prvky inšpirované stredovekom mohli prvýkrát vyskúšať počas podujatia Muránske hradné hry. Toto podujatie sa v regióne koná pravidelne už viac ako 2 desaťročia a teší sa veľkej obľube nielen medzi miestnymi, ale aj návštevníkmi z celého Slovenska. Organizátori každý rok prichádzajú s niečím novým: „preto sa tešíme, že sme mohli prostredníctvom rozvojového zámeru „Cesta stredovekom“ podporenom Rozvojovou agentúrou BBSK prispieť k zatraktívneniu tohto podujatia. Prostredníctvom týchto hier si účastníci rozvinú strategické myslenie, zručnosti pri riešení problémov a pochopenie stredovekej spoločnosti a vojenstva. Obsluha v dobových kostýmoch poskytne návštevníkom informácie o histórii a kultúrnom význame každej hry, čím podporia hlbšie pochopenie stredovekých voľnočasových aktivít. Prostredníctvom interaktívnych atrakcií a praktických činností získajú hlbšie pochopenie tohto fascinujúceho obdobia a zároveň sa zabavia a vytvoria si trvalé spomienky. Tento projekt bol financovaný z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer vo výške 5000 €.
| Rok | Udalosť | Vplyv na turizmus |
|---|---|---|
| 2001 | Teroristické útoky 11. septembra | Pokles medzinárodných príjazdov, zmena preferencií turistov (domáce dovolenky, cestovanie autom/vlakom) |
| 2004 | Vstup SR do EÚ | Zvýšenie počtu zahraničných turistov, propagácia Slovenska ako atraktívnej destinácie |
| 2004 | Vstup SR do NATO | Posilnenie bezpečnostného postavenia Slovenska, vnímanie krajiny ako bezpečnej destinácie |
| 2007 | Vstup SR do Schengenského priestoru | Odstránenie administratívnych bariér, uľahčenie cestovania pre turistov |
Zanechat komentář